Úzkosť v modernom svete: prečo sa tak veľa z nás cíti napäto
Úzkosť patrí k najčastejším zážitkom našej doby. Čo hovorí výskum o tom, prečo, a prečo to, že ju cítite, neznamená, že je s vami niečo zlé.
Ak sa často cítite napäto, nepokojne alebo ustarostene a neviete celkom prečo, nie ste sami. Úzkosť je jedným z najčastejších ľudských zážitkov našej doby. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že približne jeden z dvadsiatich piatich ľudí na svete žije s úzkostnou poruchou, a oveľa viac ľudí pozná jej každodennú podobu: zovretie na hrudi pred ťažkým rozhovorom, myseľ, ktorá v noci nevie prestať behať, tichý hukot nepokoja pri listovaní správami.
Tento článok nie je diagnózou. Je pokusom pokojne pochopiť, prečo sa tak veľa z nás cíti napäto, a prečo si tento pocit zaslúži skôr zvedavosť a láskavosť než hanbu.
Veľmi starý poplašný systém vo veľmi novom svete
Úzkosť je v jadre poplašný systém. Vyvinul sa preto, aby udržal našich predkov nažive: šuchot v tráve, cudzinec na kraji tábora, zima s primálo jedla. Telo odpovie na možné ohrozenie tým, že zaostrí pozornosť, zrýchli srdce a pripraví svaly na činnosť. Väčšinu ľudských dejín tieto poplachy prichádzali a odchádzali. Nebezpečenstvo pominulo a telo sa upokojilo.
Moderný život žiada ten istý poplašný systém, aby fungoval v celkom iných podmienkach. Len málo z nás stretne leva, no mnohí z nás čelia stálemu prúdu drobnejších signálov, že niečo môže byť zle: nezodpovedaná správa, termín, titulok o kríze na druhom konci sveta, upozornenie o jedenástej večer. Každý signál je malý. Dokopy však môžu spôsobiť, že sa poplach nikdy úplne nevypne.
V čom je naša doba iná
Výskumníci a klinickí odborníci poukazujú na viaceré črty moderného života, ktoré úzkosť zrejme živia:
- Neustále spojenie. Telefóny prinášajú prácu, starosti a správy z celého sveta až do spálne. V dni je menej prirodzených prestávok a myseľ si len zriedka oddýchne bez nových podnetov.
- Neistota. Práca je pre mnohých menej stabilná, bývanie je drahé a veľké globálne problémy sa zdajú blízke, no mimo našej kontroly. Neistota patrí k najsilnejším spúšťačom starostí.
- Porovnávanie. Vždy sme sa s ostatnými porovnávali, no nikdy predtým každý deň s tisíckami starostlivo vybraných zlatých chvíľ z cudzích životov.
- Osamelosť. V roku 2023 označil hlavný lekár Spojených štátov amerických (Surgeon General) osamelosť a sociálnu izoláciu za epidémiu. Pocit odpojenosti spôsobuje, že svet pôsobí hrozivejšie a úzkosť je pravdepodobnejšia.
- Spoločné otrasy. WHO uviedla, že v prvom roku pandémie COVID-19 vzrástol celosvetový výskyt úzkosti a depresie asi o 25 percent. Podieľali sa na tom izolácia, smútok aj finančné starosti.
Nič z toho neznamená, že moderný život je jednoducho zlý, alebo že minulosť bola pokojná. Znamená to, že od našich nervových sústav sa žiada spracovať viac, častejšie a s menším počtom chvíľ skutočného odpočinku.
Cítiť úzkosť nie je osobné zlyhanie
Jednou z najťažších stránok úzkosti je druhá vrstva, ktorú často prináša: myšlienka, že by ste sa takto nemali cítiť, že ostatní to zvládajú lepšie, že s vami je niečo v neporiadku. Táto druhá vrstva môže byť ťažšia než prvá.
Pomáha pripomenúť si, že úzkosť je normálna ľudská reakcia, nie chyba charakteru. Aj výskum stresu naznačuje, že záleží na tom, ako o svojich reakciách premýšľame. V známej sérii štúdií psychologička Alia Crum a jej kolegovia zistili, že ľudia, ktorí sa naučili vnímať stres aj ako niečo, čo im môže pomáhať, a nie iba škodiť, mali zdravšie reakcie na stres a cítili sa schopnejší ho zvládať. Pocit nemusel zmiznúť, aby sa veci zlepšili. Zmenil sa vzťah k tomuto pocitu.
Keď úzkosť potrebuje viac než starostlivosť o seba
Každodenná úzkosť stúpa a klesá. Môže byť nepríjemná, ale pominie. Niekedy sa však úzkosť stane takou silnou alebo takou stálou, že ovplyvňuje každý deň: vyhýbate sa miestam či ľuďom, týždne zle spíte, cítite v tele paniku alebo je pre vás ťažké pracovať či sa z niečoho tešiť. Vtedy sa oplatí porozprávať sa s lekárom alebo odborníkom na duševné zdravie. Úzkostné poruchy sú časté a na liečbu reagujú dobre. Požiadať o pomoc je prejav sily, nie slabosti.
Jemnejší začiatok
Pri každodennej úzkosti pomáhajú malé veci viac, než čakáme. Pár pomalých nádychov s dlhým, mäkkým výdychom. Desať minút vonku pri pohľade na stromy alebo oblohu. Večer s telefónom v inej miestnosti. Rozhovor s niekým, kto vás počúva. Pokojný hlas, ktorý povie niečo milé.
Posledná z nich je dôvod, prečo Still Meadow vznikol. Je to tichý priestor, kde môžete sedieť na lúke, ktorú si vyberiete, počúvať jemnú hudbu a zvuky prírody a vypočuť si krátke príbehy nádeje zo starých tradícií, alebo slová, ktoré ste napísali sami sebe. Problémy moderného života nevyrieši. Ale môže vášmu poplašnému systému dopriať pár minút oddychu a pripomenúť vám, že v tom, čo cítite, nie ste sami.
Zdroje
- World Health Organization (2023). Anxiety disorders, fact sheet. https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/anxiety-disorders
- World Health Organization (2022). COVID-19 pandemic triggers 25% increase in prevalence of anxiety and depression worldwide. https://www.who.int/news/item/02-03-2022-covid-19-pandemic-triggers-25-increase-in-prevalence-of-anxiety-and-depression-worldwide
- Office of the U.S. Surgeon General (2023). Our Epidemic of Loneliness and Isolation. https://www.hhs.gov/sites/default/files/surgeon-general-social-connection-advisory.pdf
- Crum, A. J., Salovey, P., & Achor, S. (2013). Rethinking stress: The role of mindsets in determining the stress response. Journal of Personality and Social Psychology, 104(4), 716–733.